Príhody a príbehy z môjho krátkeho života

Stalo sa to jedného obyčajného dňa, keď som bol v 3. triede. Sedeli sme v laviciach a v polovici 2. hodiny sa otvorili dvere a vstúpila do našej triedy riaditeľka zo správou, že do našej triedy príde nový žiak. Nikto z toho nebol niak nadšený okrem mňa. Myslel som na to celú noc a nemohol som zaspať; až po 2-ch hodinách boja s perinou. Na ďalší deň som vstúpil do triedy s radosťou a myslel som si, že tam už je. Kedže tam nebol, začal som ho očakávať vo dverách. No márne. Prišiel až po 15. minútach po začiatku vyučovania a milo sa usmieval. Učiteľka ho predstavila a sadol si do prvej lavici, kde sedel sám. Bolo mi ho ľúto a preto som hneď po prvej hodine za ním prišiel a odhodlane sa ho spýtal:,,Ahoj! Vraj si tu nový a ešte asi nikoho nepoznáš. Ja som Michal"povedal som mu. Slušne sa mi predstavil. A ako deň plynul, nehovorili sme spolu. Na ďalší deň som išiel za ním a spýtal som sa ho či sa so mnou nechce zahrať. Odmietol a nečakane ma odsotil, že čo ho otravujem. A ďalšie dni to išlo stále dolu vodou. Zhoršoval sa, nadával učiteľkám, bil sa a tým, že mal pevnú postavu mu to išlo lepšie ako ostatným. A o mesiac na to prišiel nový učitel. Asi týžden predtým sa o ňom hovorilo a nie v dobrom. Mal to byť praktikant na zastúpenie prísnej učiteľky, ktorá už išla na materskú. Prišiel do triedy a my sme si ho "akože" nemali všímať. A tak sme aj urobili. Ako trieda sme spolu nedržali a ako kolektív vôbec. Boli sme totiž najhoršia trieda na škole. Učitel si potichu v zadu zapisoval poznámky o konkrétnych ľudí z triedy a všímal si taktiku učiteľky, ktorá práve učila. Po konci hodiny učiteľ odišiel a spolužiaci sa zhrnuli do skupín a začali diskutovať o praktikantovi. Názory boli rozdielne. Po týždni učiteľka odišla na materskú dovolenku a učiteľ nás prišiel učiť. Prvá hodina bola zoznamovacia, lebo pochopiteľne nepoznal naše mená. Na ďalší deň sa začal správať veľmi milo a pomali začal zisťovať aj triedne problémy, vzťahy a všetko čo sa točilo okolo našej triedy. A tak zistil problém s "novým žiakom". Zaujímal sa o to a niak mu to nešlo. Nový žiak sa začal správať drzo, agresívne, nepriateľsky voči všetkým a preto nemal žiadnych priateľov. Bol to taký "grázel školy". Po čase bol zo všetkého veľmi smutný. Chodil po chodbe z rukami vo vreckách a v očiach bolo cítiť bolesť, smútok, nenávisť a zlé myšlienky. Učiteľ bol s toho na nervy a preto chcel odísť zo školy. Začal mi o všetkom hovoriť a pretože ja som si ho veľmi obľúbil, tak som mu povedal že odísť je to najlahšie. A to mu dodalo ako keby druhý dych. Začal komunikovať z celou triedou a každému pomáhať z jeho problémami. Žiak sa pomaly začal meniť k lepšiemu a mal už niakych kamošov. Tešil sa z toho a bolo to vidieť aj na jeho správaní. Zlepšoval sa ale stále to nebolo ono. Až raz sme išli 2 triedy do školy prírody, kde chytil ovčie kiahne. Nemohol sa vonku hrať a ani výjsť von. Tak som mu nosil raňajky, obedy aj večere. A tak sme sa spriatelili. Tak sme priatelia dlhodobo a sme spolu skoro najlepší priatelia. Učiteľa to potešilo a bol rád že jeho námaha nevyšla na zmar. Sme priatelia a zabudli sme na minulosť. Veď to čo bolo, už viac nebude.